Teda veci sa deju...Ked som tu pisal naposledy o 2.poschodi domceku na ulici Hraskovej 22 bolo to skor v negativnom, uvodnom slova zmysle. Mnohe sa vsak za tie 2 mesiace co sme tu presunulo z kolaji ciernych do pokojnych ciest vzajomneho spolunazivania.
Najprblomatickejsie duo, Daniel&Aska opustili byvanie. Daniel prijima teraz velke porcie chladku a Asku este z casu na cas stretavame a vymenime si zdvorilostny pozdrav. Ich miesto bolo vyplnene sympatickymi studentkami ukrajinskej filologie, Magdou a Veronikou. Atmosfera sa od toho casu zmenila z mrznucich susedskych vztahov na prijemne teplo niecoho co sa da snad nazvat domovom. Veronika si pomerne rychlo porozumela s gitaristom Arkom. Tak si na nasom poschodi ziju uz tri pary. Treba podotknut, ze jeden, Agnieszka s Marekom su uz od dvoch rokov manzelmi.
Ti dvaja su alternativou samou o sebe. Uz ich svadba bola maximalne netypicka. Ziadne biele krasne saty nevesty, ci elegantny oblek zenicha. Naopak, nevesta cela v ciernom a zenich v beznej kosielke... Nepoznam vela ludi, ktory by po svadbe volili cestu zitia v zdielanej domacnosti. Treba vsak podotknut, ze oni su spokojni a citit z nich stastie. Vyraznejsie to bolo citit tento tyzden, ked im po dlhom case cakania vysla kniha. Obidvaja sa smiali, ze sa jedna o nieco, co ani sami nenapisali. Preklad versov srbskych autorov Vojna a MP3 ma na svedomi zenska polovicka a ilustracie pridala ta muzska. Obaja sa realizuju aktivne v oblasti kultury. Prednedavnom sme navstivili jedno podujatie, kde mali priestor na prednes svojich spolocnych versov. Ja som aj napriek progresu v uceni sa polstiny bol skor pasivnym posluchacom a vnimal som ludi spoza mojej steny ako tam expresivne vyjadruju svoje pocity.
Vrasky na cele nam tu robi hlavne majitelka domu, pani Maria Lamers. Najnovsim problemom je plynovy kotol v kupelni na ohrievanie vody. Ked sa clovek chce z casu na cas vykupat musi brat do ruky noz a tlacit asi 5 sekund na kovovy spinac, aby nasledne nastal vybuch plamena, ktory casami vyslahne aj mimo otvoru. Veronika trocha maluje certa na stenu a tvrdi, ze pani Maria si nic neuvedomi az do chvile ked sa niekomu pritrafi nieco zle. Priznavam vsak mierny adrenalin. "Kazdodenne cakanie na plamen". Nikomu neodporucam byvania, kde je majitelom umelec.
Jeden mensi uraz sa mi stal dnes rano pred siestou. Asi som clovek "urazonachylny". Siel som na rannu potrebu este v polospanku. Ked som chcel za sebou zatvorit dvere do toalety tak som nimi trhol a zabudol som zo skary vytiahnut svoj palec na lavej ruku...Bolelo to...Teraz mam prvykrat v zivote nechet asi v 4 farbach a palec mierne paralizovany. Tak mi vsak treba... v spanku sa na zachod nechodi a radsej treba vydrzat do prebudenia... Teraz uz prebudeny som a chystame sa pozriet solnu banu vo Wieliczke. Dufam, ze ma dnes cakaju uz len same dobre veci. : )
2 komentáre:
Zaujimave to citanie, najma tie uctovnicke poviedky..hihi..vyzaruje z toho taky pokoj, porozumenie..co ja viem..je to sice asi nudna praca, ale mas talent na pisanie...zelam malo bytovych problemov a pekny predvianocny cas...
ano Zdenka, praca je to nudna, ale zabava sa na tom najst da, chystam sa opisat este nase prihody na byte,lebo sa to tu vazne deje...Aj tebe krasny predvianocny cas
Zverejnenie komentára