Sluzobny vylet do Prahy

Vonku je zamracene. Trochu nevhodne pocasie na nedelu. Pozeram sa von oknom a vidim okolitu zastavbu, stromy a rozne druhy vtakov hladajucich potravu, ci mozno partnera na tento nie prave vludny cas. Vietor kolise stromami, z kominov vychadza prvy dym dna. Je nedela rano a ja sedim v nasej izbietke v Krakove. Ania prave isla robit hostessu do TESCA. Zohnala si pracu na vikend a bude prezentovat zname polske pivo Ziwiec. Mozno, ze ho uz mnohi z Vas ochutnali. Ja si netrufnem povedat ake je, pretoze si jeho chut nepamatam. Pamatam si vsak par veci z mojich poslednych dni o ktorych tu chcem napisat.

Prva sluzobna cesta

Vyslali ma na moju prvu sluzobnu cestu....Bol som v Prahe. Vsetko sa to zomlelo akosi rychlo. Dovodom tej cesty boli problemy so zauctovanim mnohych pripadov z ktorymi sme si nevedeli uz asi od jula dat rady (ja pracujem od konca oktobra). Mnozne cislo pouzivam kvoli tomu, ze som tam bol s mojou kolegynou Kasiou Wronskou. Vybrali sme si let, hotel a takto pred tyzdnom aj leteli. Mal som problem, ci tam vobec pojdem. V Krakove som totizto niekde stretol virus, a tak som dva dni lezal, bluznil, potil sa a premyslal nad hocicim. Nakoniec mi moj organizmus dal zelenu. Boli to zvlastne pocity. Dovtedy som bol zvyknuty lietat nizkonakladovkami, a teraz som pri sume za moj let do Prahy a spat zostal trochu zarazeny. Nic to vsak. Letel som i so zarazenim a za hodinku som uz vystupoval v Prahe. Nasledne taxik do hotela Ibis. Vsetko to bolo take "tehdy po prve". V Prahe sme ostavali dva dni. Za ten cas nema clovek vela casu, aby pocitit atmosferu mesta, preniknut do jeho tajnych kutov a nacriet do hlbokych studni kultury. O to viac ak je tam pracovne, za ucelom skolenia a preberania zlozitych uctovnickych pripadov. :). V nedelni vecer som i tak vyrazil do ulic, stihol troska zabludit a stretnut sa s kamosom Rastom. Matka priroda mi pridala k mojim povahovym crtom zvedavost, so stupnom nadmerna. Ked som cakal na Rasta na vrchole Vaclavaku sledoval som pohyb okolitych ludi. Doslova sa to tam hemzilo vsakovakymi nepokojnymi ludmi... asocialmi hladajucimi cosi na uspokojenie. Moje pohlady sa v istom momente stretli s jednym chalanom, ktory okamzite zamieril smerom ku mne. "Co tady delas?"Nechces neco koupit?" Zneli jeho dve rychle otazky. Po mojej negativnej odpovedi sa vratil na svoje miesto pri McDonalde a i nadalej si obzeral okoloiducich. Jeden Rom tam nervozne zhanal peniaze. Obok ho cakala skupinka znamych, veriaca v jeho schopnosti. Nepodarilo sa mu ,docasu co som tam stal, zohnat nic. Bol to pre mna smutny uvod do Prahy. Po prichode Rasta sme sa zamierili na ceske pivko. Ked sme si tak kracali ulicou, zastavila nas jedna mlada Romka s otazkou v anglictine ci sa nas moze nieco spytat. Jej otazka bola, ci nechceme baby. Viac krat sme jej opakovali, ze nie. Bola neoblomna. Snazila sa nas prehovorit dotykom i vymenovanim celeho repertoara sluzieb jej lokalu. Pomohol az prechod na slovencinu z coho po poslednom vykriku : "Vy nechcete holky kluci?" nabrala opacny smer. Praha mi tak v priebehu necelej hodinky odkryla dve veci, ktore su v nej pritomne a na ktore asi nemoze byt prave pysna.

Philip Morris v Prahe je na Karlovom namesti. Prenajima si styri najvyssie poschodia v presklenej budove. Najzaujimavejsie je samozrejme na samom vrchu. Odtial vidno Prahu ako na dlani. Ten vrch sa vyuziva ako rokovacia sala a verim, ze sa tam rokuje prijemne. My sme zial boli pocas nasho pobytu lokalizovany o par poschodi nizsie. Nasa hlavna komunikacna osoba v Cechach Vierka nas prijala, pohostila a vysvetlila par zakladnych veci, ktore boli pre mna nove a pre Kasiu staronove. Potom sme zacali uz rozoberat tu hrbu zlozitych pripadov a hladat moznosti co s nimi. Ja som sa tam citil prinajmenej trocha strateny. Casami som sa dokonca pristihol ako hram hru na mobile zatial co Vierka patra po rozuzleni. Nemal som vsak k tomu vazne co povedat, a tak som vedome cuvol do svojej ulity. Na druhy den som dostal aj trochu pracu s uctovanim, co som uspesne zvladol a este radsej som bol, ked sme uz skoncili a opustali to miesto. Akosi som si s nim neporozumel. Skoda, mozno nabuduce. Ak nejake nabuduce bude. Po vypusteni na cerstvy vzduch som este stihol nakupit par malickosti a urobit tri zabery, aby sme nasledne uz bezali na letisko a cakali na nas nocny let do Krakova. O 11 v utorok sme dorazili. Mna nasledne dorazili na Krakovskom letisku, ked tam polhodinu prezerali moj pas. Co uz, akosi som sa zmenil od 16 rokov. Vyvoj u mna zanechal nejake stopy. Po polnoci som bol v posteli a na druhy den opat v mojej praci. Zdalo sa mi akoby som v Prahe ani nebol.

Nic to, v zivote sa nam toho nazda...