Svetlo je ďaleko, všade je tma

Môj prvý novoročný príspevok som sa rozhodol venovať doprave. Znie to trocha neromanticky, ale keďže je už 1.marec nemá tu zmysel písať o predsavzatiach a iných na slovo vzatiach. Tie si je aj tak lepšie nechať pre seba, či?

Ak ste niekedy mali plné zuby autobusov, či vlakov v našej domovine, vedzte, že ani v Poľsku to nie je o nič veselšie. Žialbohu. Trochu sme si však tento víkend zavarili s Aniou aj samy keď sme sa vybrali do Olsztyna (okolo 600 km severne od Krakova ležiaceho Aninho rodiska) nočným spojom v piatok. Človek by si pomyslel: "Aaaaale, kto by sa už v tých hodinách dákam trepal okrem nás". Na naše prekvapenie však bol vláčik celkom slušne obsadený. Po spánku túžiaci cestujúci sa pri pohľade na zloženie posádky nemohli tešiť na príjemné driemkanie pri monotónnych zvukoch dotyku vlaku s koľajnicami Z Krakova sa totiž vracali kibice pilki noznej (skalní fanúšikovia futbalu) klubu Legia Gdaňsk. Hneď bolo jasné, že bude veselo... teda aspoň pre niekoho. Nič také, že vo vlaku sa nepije, fajčí vo vyznačených priestoroch. Kdeže, zabudnite. Na stolíkoch čakali Nicholauski, pred nami i za nami štrngotali pivečká v Tesco igelitkách. Nočná fiesta kibicov mohla začať. Sám som bol zvedavý čo sa bude diať. Trochu naivne sme úvodom obsadili miesta v rovnakom vozni ako oni, ale keď sa všetci spolucestujúci nekibicovského formátu začali zdvíhať a hľadať si miesta inde, prípadne doplácať za lôžko došlo nám, že radšej balíme. Premiestnili sme sa o dve vozne ďalej pri prvých tónoch oslavných vulgárnych piesní. Aaaaach, títo milí ľudkovia mi budú chýbať.

Naši spoluutečenci z radu nekibicov nám našli miesto v tmavom vagóne a ešte tmavšom kupé pri jednom Švajčiarovi vo veku okolo 50 a jednom mladom Poliakovi. Švajčiar dosť vyhúkane sedel a hlavou mu chodili rôzne myšlienky. Dal sa teda do debaty s mladým Poliakom skúšajúc nájsť odpovede na svoje problémy. Prebrali základné aktuálne problémy, typu je hlučno, nesvieti sa, nekúri sa a následne klasické otázky typu koľko je Poliakov, aký bol ich vzťah k minulému pápežovi, ako populárny je jeho nástupca, aké jazyky sa učia ľudia v Poľsku najčastejšie. Keď prišla po čase dvojica sprievodcov Švajčiar zopakoval svoju otázku ohľadom neprítomnosti svetla v celom našom vagóne. "It´s a technical problem, technical...problem", odpovedal mu sprievodca na jeho otázku a mykol plecami. Čo k tomu dodať, hádam nečakal, že mu ten problém vyrieši. Naštastie cestoval iba do Katovíc a v tej chvíli začínala byť už trocha zima, ba až primŕzať v našom vagóne. Kibicom vedľa zima zjavne nebola, tí už spievali ako jedno mocné hrdlo. Vulgarizmami častovali katowických bratov kibicov. Tí na stanici naštastie v tom čase neboli, bo mohlo byť neveselo. Následne prišli na rad takmer všetky ostatné prvoligové kluby. Šak si treba ponadávať, nie?

Okolo 6 po prerušovanom spánku sme už pocítili zimu dosť výrazne na to, aby sme sa prešli pozrieť po niečom teplejšom na posledné dve hodinky jazdy. Najprv v stranu kibicov, kde sa však dlážka lepila po rôznych tekutinách natoľko, že sme to rýchlo obrátili a potom v príjemnejšiu stranu, kde sme našli dve teplé miestečka. Kibici v tom čase už veselo podriemkavali. O dve hodinky sme vystupovali v mestečku Ilawa. Celkom radi sme opustili ten vlak plní nepríjemností a diskomfortu. Čo s tým robiť? Komu sa posťažovať? Železničnej polícií pozostávajúcej z chlapov z nesmelými očami?Premiérovi Tuskovi, ktorí má v hlave vážnejšie problémy? Tak aspoň Vám moji milí. Prežiť sa to dalo, ale takýto formát cesty neodporúčam.