piatok 1. februára 2008

Uctovnicke slasti a strasti II.


Prist a odist. Uz si pomaly zacala mysliet, ze ten den hadam ani nikdy nepride. Predsa vsak bol tu. Dnes to malo vsetko skoncit. Pani Kazia bola plna pocitov. Citila, ze to je nieco na co sa tesila, ale zaroven aj bala. 37 rokov, den co den tu a zajtra uz inde? Chcela dat tomu este raz vsetko. Cele srdce obetovat pre sluzbu ludom. Vyplatit zalohu, zauctovat vydaj. Posledny krat zdvihnut telefon. Mohutnym hlasom milo poradit, zasmiat sa a podakovat.

Kazia sa pozerala na mladych ludi pobehujucich s papiermi vsade dookola, debatujucih v kuchynke, komunikujucich v pre nu neznamych jazykoch. Necitila, zeby by jej tato nova generacia bola cudzia. Naopak brala z nej energiu. Ked stala v rovnakej situacii pred 5 rokmi, dostala ponuku na oddialenie dochodku. Druhykrat uz vedela, ze do tej istej rieky nevstupi. Velakrat v minulosti si v duchu ponadavala na bolave nohy, na nove technologie, ktore neovlada... Teraz jej to vsak neprekazalo. Chcela i nechcela, ale vedela, ze je tu dnes posledny krat.

Karolina s Askou uz od par dni kuli plan ako Kaziu v jej posledny den prace prekvapit. Nemali vo zvyku byt dvakrat kreativne, ale ich srdcia nezabudali. Karolina zacala s vyskocenymi kutikami behat po miestnosti a davat vsetkym znamenie. Bizuteria a kvety opat sa stali vitazmi boja o prekvapenie. Miestnostou prenikala vona sladkych buchticiek. Po chvili sa zacali vsade sirit signaly, ze nastava akcia. Vsetci zanechali rozrobene veci a pobrali sa smerom k zadnemu Kazinmu stolu. Akurat Basia sa niekde stratila. Kazia vytusila o co ide. Aska prehovorila par slov svojim tenkym, priam detskym hlasom a Przemek predal kvety za muzske pokolenie. Nikto Kaziu dobre nepoznal, ale sympatie prechovaval kazdy. Nastalo bozkavanie, dakovanie a castovanie sa buchtickami. Kazii vyhrklo par slz. Mozno ich bolo neskor viac. Dobehla Basia a prediera sa dopredu vybozkavat "zasluzilu uctovnicku". Je obed, prvi ludia odchadzaju od zacatej diskusie. Po chvili sa vracaju. Niekto tu vsak nechava svoje miesto prazdne a uz sa nevrati.

Vdaka za Vasu pracu teta Kazia.

1 komentár:

martin povedal(a)...

fajne, fajne, chceme viacej príbehov, píš častejšie more.
dopo blázne