štvrtok 31. januára 2008

Uctovnicke slasti a strasti I.


Novy kalendarny rok sa zacal v ocakavani pokoja, lasky a penazi. Tak to vzdy byva na zaciatku nejakeho cyklu. Dominuju predsavzatia, plany, sny... Ine to nebolo ani v nasej velkej firme. Ovzdusie bolo plne snov a tlmenej vone tabaku. Clovek lahko ziskaval pocit, ze sa v tej atmosfere bud utopi snami alebo udusi povetrim. Vyzadovalo si to pomerne slusny pridel tekutin uz pri prvom nadychnuti sa. Vsetko prebiehalo tak ako vraj ma.

Pre Kasiu nezacal novy rok prave najlepsie. Uz hned prvy den si moc nepamatala. Napriek tomu smelo tvrdila, ze sa jej to stalo prvykrat. Pohlady kolegov ju vsak nepresvedcovali o dovere v jej slova. Nasledne po tom, co si nic nepamatala ju trochu pritlacila choroba a ona stojac tvari v tvar realite noveho roka sa pustila do starych znamych "vyuctovani vydaju". Stihla pritom prehodit zo siesteho decembroveho rychlostneho stupna na pokojnu trojku. Nasla si tak mnoho casu na klebety o hocicom moznom i nemoznom, realnom i vysnivanom. Najst tak culu a zvedavu osobu ako Kasia by bol fakt problem. Pod jej dlhymi blond vlasmi sa skryvali mierne odstavajuce usi, nastavene ako satelity, mierne vychylene a pripravene zachytit okolite informacie. Svoje sluzby by v tomto smere mohla poskytnut vsetkym spravodajskym agenturam, ktore uvedomujuc si jej skutocne kvality nevahali by vytrhnut ju spred pocitaca s uctovnickym pozadim. Skoda, ze o tom nevedia.

Kasia si na novy rok dala predsavzatie ignorovat Nikolu. Pre naplnenie tohto jej smeleho cielu si zvolila taktiku spievania, pisklavych odpovedi a drzych odvrknuti. Cely cas nosila v sebe pocit, ze sa jej to vyslovene dari. Sucastou jej planu bol tiez navrat k zenskej casti kolektivu, kde sa dala dokopy s ciernovlaskou. Ciernovlaska a Kasia zacali spolu chodit na obedy. Kasia si kvoli tomu musela zmenit rytmus dna, co malo nemalo nasledky na jej uz i tak dost slabu psychiku. Posunula si cas obeda o hodinu dozadu. Prisposobila sa tiez v piti kavu, v temach diskusie a v pracovnom nasadeni. Bola neoblomna a tvrda.

Nikola si z toho samozrejme nic nerobil. Jeho poznamka "Wronka", doplnena o par slovnych spojeni s talianskym prizvukom vyznievala humorne takmer vzdy. Nikola svoju energiu v tom case venoval futbalu. Cital o nom v praci viac ako kedykolvek predtym. Najradsej hodnotil vykon hracov Interu Milano, nadaval na vsetkych ostatnych hracov, a pisal nekonecne prispevky do diskusii. Mozno si uvedomoval, ze futbal nie je vsetko, nedaval to vsak vonkoncom navonok. Vo vnutri bol citlivy, navonok vsak o sebe tvrdil, ze je chlap najvyssej tvrdosti a akosti. Elegan od kosti, zijuci v krajine, kde ho ubijalo pocasie.

Pocasie naopak neprekazalo Przemkovi. Ci prsalo, mrholilo, Przemek obehol kazdy druhy den polku Krakova. Napriek skvelej fyzicke a laske k praci, manzelke a svojskemu humoru ho chytila po firemnej akcii chripka a donutila ho k pre neho neobvyklej polohe lezmo. Po case tam pozval aj svoju vyvolenu a svorne vylihovali bojujuc proti priznakom choroby. Po navrate vsak bol Przemek opat v plnej forme a stastny zo zivota. Vrhol sa do boja s vyuctovaniami pysnych Francuzov a hlupych Madarov a koncentrovanostou prekonaval vsetkych. Jeho viecka v istych chvilach upadali, ale on bol vacsinou tym, kto zhasinal svetlo vo velkej firme.

Svetlo sa zhasinalo aj inde...

Žiadne komentáre: