Na zapas totiz nastupilo muzstvo futbalistov FC Goral Stara Lubovna. V nasom malom mestecku mame tu vyhodu, ze komentar zo stadiona znie siroko daleko do okolitych poli a obydli. Pri hrabini sme tak mali tiez „live football”. Po hudobnom uvode skupiny „Elan” sa rozhovoril miestny futbalovy hlasatel. Predstavil zakladne udaje v suvislosti so stretnutim a uz uvodom sa vo velkej miere venoval prosbam o disciplinovane spravanie starolubovnianskych futbalovych fanusikov: „Prosime Vas v mene organizatorov stretnutia, Slovenskeho futbaloveho zvazu o disciplinovane spravanie, o nenadavanie a nepouzivanie vulgarizmov na rozhodcov a hostujucich hracov. Takymto spravanim ste nasmu klubu v minulosti sposobili uz mnozstvo problemov”. Tazko mi bolo v tej chvili sudit, ci si „skalni” vzali k srdcu.
Nase muzstvo zacalo dobre a uz v 10.min sa ujalo vedenia. Hned sa mi hrabalo lahsie. Nasledne vsak uz dalsie goly napadli. Hlasatel sa vsak i nadalej musel venovat upozornovaniu k slusnemu spravaniu. „Este raz prosime divakov o sportove chowanie smerom k hostujucim hracom. V opacnom pripade budu nutene zasiahnut bezpecnostne zlozky”. Odpovedou bolo zborowe skandovanie popularneho slovenskeho vulgarizmu koko... vo viacerych opakowaniach a zvysujucej sa intenzite. Hrabanie sme skoncili este pred koncom stretnutia, ale na upozornovani a napominani sa nic nezmenilo a hrala sa stara obohrana pesnicka. Stretnutie sme ako som sa dozvedel neskor vyhrali 1:0 a divak si ho „uzil” nie len po futbalovej stranke.
Nabudeny sportovou atmosferou zo zahrady sme sa vo veselom duchu pobrali na basketbalovy zapas nasich muzov proti Presovu. Skalni z futbalu tam neboli, ale par ludi si cestu pod vysoke kose predsa len naslo. Urovnou vsak zapas urcite nenadchol. Aj tak vsak nebola nudza o vtipne poznamky divakov podporene humornym komentarom mojho otca. Najvacsi usmev na tvarach nam obstaravala za nami sediaca pani so svojim synom. Predpokladam, ze doma dlhe hodiny trenvali svoje vykryki najma pri superovych trestnych hodoch. Hlas tej pani kriciaci „Nevieeee” podporeny vykrikom jej syna „neeeeeda” si budem dlho pamatat. Nasim chlapom to vsak velmi nepomohlo i ked snaha sa upierat nema. Na vyzretejsi Presov to vsak nestacilo.
Lubovna tak mala v ramci kolektivnych sportom na moje narodky bilanciu 1:1 (vitazstvo : prehra ci obratene) a lubovnianski divaci si opat pochutili a preverili okrem svojich hlasiviek a ruk tiez siroky slovnik svojich negativizmov a vulgarizmov. Pretvorit mysel fanusika je asi tazke. Tak ci onak treba byt vdacny aspon za trochu sportu, ktory sa v nasom meste deje. Vdaka.
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára