Úvodné lekcie života v Poľsku

Pamätám si na časy, keď som ešte ako malý chlapec spolu s rodičmi pomerne často cestoval na nákupy do Poľska. Pamätám si tiež ako som to nemal rád. Maľoval som si často predstavu, že nemám rád tú krajinu, ľudí, zápach... A teraz si tu sedím v jednom z Krakowských domčekov a uvedomujem si, že som na začiatku etapy môjho pobytu v detstve "nenávidenej" krajiny.

Od času príchodu prežívam pár menších šokov z ktorými sa chcem podeliť:

Bývanie a spolubývajúci

Naša misia hľadania bývania začala 2.októbrový deň. Po prvom neúspešnom pokuse sme si 3.októbra našli izbu v nenápadnom dome na ulici Grochovej 22 v časti Krakova zvanej Podgože. Nájom nebol na Krakov vysoký, izba vyzerala slušne. 8. sme sa definitívne prisťahovali. Postupne sme začali odkrývať nedostatky bytu, ako i charakter našich spolubývajúcich. Prvé dni sme strávili zariaďovaním kuchyne. Bolo to také zvláštne uvítanie, keď sme čistili skrinky po nejakej babke, ktorá ich zjavne dobrých 15 rokov nechala nedotknuté. Čistili sme piati. Bývame tu na na chodbe siedmi. Okrem nás s Aniou tu sú ešte dva páry a jeden chalan. Každý z tých ľudí je zaujímavý. Marek je pseudopoet a robí v distribúcii reklamy. Má dlhé blond vlasy a je typom plachého človeka s dobrým srdcom. Jeho priateľka Agnieška študovala na filológii srbský jazyk. Ona moc nerozpráva...o nej rozprávali, že má papiere na hlavu. Je milá a pekne sa usmieva. Arek je študent gitary na Akademii Muzycznej. Tiež má dlhé vlasy ako Marek, lež hnedé. Veľmi nám pomáhal a dával cenné rady prvé dni. Bývali tu s nami ešte "Daniel" s Aškou. Bývali kvôli tomu, že už asi nebudú. Dnes tu "Daniela" hľadala polícia. Buchol auto šéfa, má dlh a asi nemá na jeho splatenie. Vraj sa ani nevolá Daniel, ale Krzystof. Čert ho vie. On bol k nám milý, ale Anin ženský inštikt ho označil za nedôverčivého od začiatku. Môj mužský sa menil z času na čas. On má už 32 a dve dcérky z dvoch manželstiev. Aška má 20 a je to také vychudnuté dievčatko bez energie. Obaja pracovali v distribúcii reklamy a teraz sú nezvestní.

Práca

Keď som v minulosti uvažoval nad tým, čo by som nechcel robiť, učtovníctvo bolo niekde medzi víťazmi. Akosi sa mi však z tou krajinou a prácou zatiaľ darí. Idem totiž robiť účtovníka v Poľsku. Čerešničkou je, že pre jeden z najväčších tabakových koncernov na svete, Philip Morris. Otca Marlboro a LM. No nie je to veselé. Nastupujem v pondelok a budem zúčtovávať cestovné a náklady na zábavu pracovníkov v Čechách a na Slovensku. Idem do toho ako inak, pozitívne. Prinajhoršom začnem znovu fajčiť. Hádam ma v tom môj zamestnávateľ v ťažkých chvíľach podporí. Určite idem do profesionálneho prostredia plného naprogramovaných a uletených ľudí. Zajtra ma idú skontrolovať či som v poriadku zdravotne a potom im to všetkým ukážem. Držte mi palce

Doprava

...je v Krakove najhoršia akú som kedy zažil. Za všetko jeden príklad. Moje bývanie je za normálnych okolností 15 minút od centra použitím mestskej dopravy. Vybral som sa zameniť si do mesta peniaze a založiť konto v banke. Celkový čas od výjazdu z domu a návratu domov bol 3 a pol hodiny. Čas vybavenia formalít predstavoval 30 minút. Zvyšok som strávil v nekonečných zápchach. Nálada tu klesá pod mrazu. Hlavne keď Vám vonku prší a ľudia hromžia. Krakow je však rozbitý a jeden komplexne opravovaný dopravný uzol v meste si vyžiadava veľké dane. Kiežby sme sa presunuli už o pár mesiacov do budúcnosti. Vtedy to už isto bude tak krásne fungovať, že si poviem, že je to najlepšie miesto pre život. :)

Obchody

...sú tu otvorené takmer vždy. Dnešok čoraz viac mieri k dokonalej pohodlnosti a nakupovanie je jedným z jej základnych kameňov. Nechcem sa tu teraz rozpísavať o množstve gigantických centier, ale skôr sa pristaviť pri tých malých potravinových obchodíkoch. Oni sú tu totiž otvorené skoro vždy. Ja som bol odchovaný pri nich, že do dvanástej v sobotu a pekný víkend. A tu? Každý deň od 6 do 22. Nemás sa čo sťažovať, veď to mám do jedného takého 10 krokov. Škoda len, že na tých tetách predavačkách akosi vidno ten rozdiel. Prázdne tváre Vám automaticky podávajú Krakovský chlieb, či 10 vajec.

Na záver mojich top five :

Čo tu mám najradšej?

1. Vôňu smaženej cibule v našej kuchyni
2. Šprint na autobus cez križovatku
3. Podávanie lístka v autobuse cez 15 ľudí na skasovanie
4. Pivo Lech
5. Hlas už takmer bývalého premiéra "Jaroslawa Kaczynskiego"