Aj keď bývanie na Grochowej (Hráškovej) ulici bolo svojim spôsobom zaujímavé a obohacujúce predsa len sme pociťovali nedostatok súkromia a potreba bývať samostatne nás donútila poobzerať sa po samostatnom byte. Mali sme šťastie i keď po prvej návšteve bytu, ktorý onedlho opúšťame po roku a pol som nemal najlepšie pocity. Ania však diplomaticky využila moju vtedajšiu nie najlepšiu poľštinu a ako vedúca rokovania zaakceptovala podmienky dané majiteľom bytu. Z Hráškovej sme sa teda v marci presúvali na Fabrycznu.
To bol už pomaly čas, kedy Ania začala mať čoraz viac letov v spoločnosti Centralwings, a tak som prvé dni trávil na byte sám, medzi 4 stenami. V mojej hlave sa odohrávala búrka nespokojnosti a nepokoja súvisiaceho hlavne s mojou prácou. Od marca som sa začal prvý krát zaujímať o zmenu. Nejakou cestou som sa dostal k ponuke ísť robiť delegáta na Maledivy, čo som v prvom momente bral všetkými desiatimi, ale neskôr som po zvážení samotnej náplne práce a tiež faktu dlhého odlúčenia vzdal. Potom prišla príležitosť s novo sa otvárajúcim tretím kanálom STV zameranéhým výlučne na šport. Cítil som šancu, aplikoval som, veril som, že naozaj hľadajú nové tváre, ale bola to len ilúzia a dnes som rád, že tam nepracujem, keď vidím tú kvalitu. Nakoniec som prácu predsa len zmenil. Zostal som v Krakove. Ania bola viazaná ročnou zmluvou, ktorá začala vo februári a ja som začal pracovať ako konzultant vo firme PMR. Bola to trochu šokujúca zmena, bez dňa uvedomenia prechod z gigantu do malej firmy. Nastavený som na to však bol pozitívne. Cítil som progres učenia sa a aj dnes si myslím, že tá práca mi dala omnoho viac ako predchádzajúca. Noví ľudia, skutočne multikultúrny tím, pracovná atmosféra, blízko domu. Znie to ako ideálne riešenie. Robil som pre český a slovenský trh a dorádzal v prípade záujmu vstupu firiem na tento trh, pri hľadaní distribútorov, dodávateľov. Energická práca, plná výziev, ktoré však prišli až po skúšobnej lehote a netrvali dlho kvôli finančnej kríze. O tom však nabudúce.Na jar a v lete 2008 som sa veľa venoval športu. Bicykel, tenis, beh boli veci,
ktoré mi dávali veľa radosti. Trávil som nimi hodiny času. Ania lietala, vstávala niekedy o 3 v , noci, často bola na Ukrajine, kde mala jej spoločnosť podpísanú zmluvu na spoluprácu. Bolo to smutné i veselé a trochu som na ňu robil nátlak nech skončí s letuškovaním. Spätne si nie som istý, či to na ňu pôsobilo pozitívne, keďže tú prácu mala aj svojim spôsobom rada. Naše mysle však boli okolo septembra 2008 na chvíľu na zemi a v Krakove. Pracovali sme a tešili sa zo spoločného života. Stále sme však mali otvorené mysle na prípadne zmeny. Podvedomie fungovalo o sto šesť.
Príspevky
