Raz som jedol jablko. Bolo veľké a chladné. Pri prvom hryze mi v ústach niečo prasklo. Následne som zistil, že moja sánka jednoducho povolila a nie som schopný vrátiť všetko do "normálu". Musel som vyhľadať lekársku pomoc. Potom sa vyše roka nedialo s mojou sánkou nič. Následne som šiel do zubára a situácia sa zopakovala (www.solar.blog.sme.sk,Sankovanie aj bez snehu). To už bola tá pravá tragikomédia. Od toho času patrím k najopatrnejším ľuďom na planéte v oblasti starostlivosti o vlástnku sánku. Každého zubára vopred upozorňujem na nebezpečenstvo jej pádu a pri vykonávaní stomatologického úkonu si podopieram sánku ľavou rukou (rontgen totiž preukázal, že problematický je ľavý spojovací kĺb). Vyzerá to dosť vtipne a všetci zubáry sa pritom tvária dosť zarazene.

Od času kedy som v Krakove chodím do zubára dosť často. Nie že by som mal zlé zuby, ale jedného "čierneho Petra" v ústach mám...teda mal som. Dnes 25.apríla o 9:35 minúte mi bol vytrhnutý prvý zub v živote. Niekoľkotýždňové kanálové liečenie sa skončilo fiaskom v stomatologickej chirurgii. Môj strach pred vstupom bol zdvojnásobený obavou o moju labilnú sánku. Všetko sa to odohrávalo v historickej budove na "Placu Sv.Ducha" a prebehlo nad očakávanie rýchlo. Privítala ma sestrička ani nie po minúte čakania. Z tej sestričky sa nakoniec vykľula zubárka, čo mi zúbok trhala. Prišla mi na úvod ako praktikantka, chystajúca sa na svoj prvý zákrok. Sadol som si na kreslo a čakal čo sa bude diať. Samozrejme som neopomenul upozornenie na moju sánku. Trošku sa zamračila, ale zostala pokojná. "Ten zub máte už dosť zbrúsený, asi budemu musieť trošku zavŕtnuť do ďasna", boli jej prvé slová. No to bude veselé, prebehlo mi mysľou. Začala pripravovať roztok do znecitlivenia celej mojej pravej strany, zatiaľ čo skutočná sestrička riešila otázku, či je všetko v poriadku s mojimi dokumentami. Prišiel čas injekcie. Znecitlivený som ostal na troch miestach a len s ťažkosťami som správne komunikoval, nie to ešte po poľsky. Potom prišla 5 minútová pauza, kým sa znecitlivenie ustáli. Počúval som diskusiu o topánkach a čakal čo sa bude diať. "Tak poďme na to", povedala zubárka a nachýlila kresielko viac dozadu. Sestrička bola poverená držaním mojej sánky. V rukách mladej zubárky sa striedali rôzne nástroje, pripomínajúce kľiešte, či pinzetu. Na prvý krát to nevyšlo, ale druhý pokus už úspešný bol. Zahryzol som si do kúsku vaty a ani nestihol poprosiť o zvyšky môjho zúbku. Odchádzal som s poďakovaním a zmiešanými pocitmi. Tie mám doteraz. Cítim akoby ma to ovplyvňovalo celého a idem si odpočinúť. Predsa len to už po fyzickej stránke nie som celý ja.

Vyslovujem však odhodlanie, že ďalšie zuby do trhania prídu až po šesťdesiatke. Kombináciou podvedomej pozitivity a prevencie dosiahnem zdravý a bezproblémový chrup. Už sa na to teším.