Obnovený stav mysle

Ráno mi zvoní budík a ja sa lenivo prehadzujem na druhý bok. Klasický scenár odmietnutia reality v podaní miliónov ľudí. Myšlienky sa premávajú v polovedomých predstavách až zakotvia pri vedomom pristáve s názvom vstávať, práca volá. Aké príjemné bolo kedysi sledovať rozprávku Bob a Bobek a to ich legendárne: "Vstávať, vstávať a cvičiť". Na autentickejšie podkreslenie reality to mohli dávať ráno, lebo večer to človeku ako žiadny problém nepríde... Slnko mi už dávno preniklo cez škáry žalúzií a v paneláku sa začína žiť. Smetiari sú zjavne hore už dlhšie a okrem hluku kontajnerov trieskajúcich o ich tátoša počuť aj ich prenikavé hlasy v údolí štyroch blokov. V rúrach steká prvý ranný moč a do toho všetkého sa pridali ešte maliari s čerstvou dávkou farby v celom vchode. Všetkých svedomito oblepili a ľudia sú nútení si robiť kľúčikom dierky do svojich kráľovstiev.

Sviežym krokom zbehnem po schodišti. Zamierim do obchodu a kupujem chlieb v primeranom pomere kvality a ceny. Pani predavačky nie sú o nič milšie ako inokedy, ale dá sa s tým žiť. Hádžem chlebík do hriankovača a staviam vodu na čaj. V chodbe má už čaká pripravený môj bicykel Miguel. Zapínam rádio a počúvam poľské správy. Už ani nevnímam, že sa jedná o cudzí jazyk. Ranná potrava prechádza tráviacou sústavou a ja mierim do kúpelne použiť kefku. Beriem ruksak, hádžem potrebno - nepotrebné veci a s Miguelom opúšťame byt.
Za necelých 5 minút sa hlásime na stanovisku práci. Prechádzame okolo recepcie a lúčime sa na bicyklovom dvore. Ja následne mierim vpravo a pootočením kľúčika otváram dvere slnečného oficu. Ešte je poloprázdny a zaspatý. Stláčam tlačítko a usádzam sa na svojom mieste. Všetko je ako má byť. Svet informácií sa mi zase odkrýva. Ktovie, čo mi dnes predstaví. Moja myseľ je na to pripravená.