Solna bana vo Wieliczke

To, ze solna bana vo Wieliczke sa stala turistickym produktom roka v Polsku vobec nie je nahoda. Je v nej citit bohatu historiu, tvrdu ludsku pracu, autenticke priblizenie sa turistovi a unikatnost na kazdom kroku. Tento skvost som si samozrejme nenechal ujst vidiet. Zvlast preto, ze lezi len necelych 10 km od Krakova, kde teraz prebyvam.

Po prichode do sympatickeho "minimestecka" sme si to zamierili rovno k jej hlavnej atrakcii. Pri vstupe sme museli chvilu pockat, kedze prva skupina zvedavcov uz bola nazbierana a vstupovali pomaly do bane. Nas cas vsak o chvilu nastal tiez. Nevadilo nam ani to, ze nas vyrusili pri piti horucej cokolady a ze sme dolu isli s mierne obarenymi perami...

Nasou sprievodkynou bola mlada studentka Banickej fakulty. Je vzdy dobre, ked stretnete niekohoho, kto sa v danej cinnosti citi ako ryba vo vode. Ako prve sme museli pokonat 800 schodov a dostat sa do miest 135 m po zemou. Clovek si v takych chvilach dvakrat vazi kazdy luc slnka. Turisticka trat, ktoru sme mali v tej hlbke prejst merala 2.5 km. Sokujucou informaciou bola skutocnost, ze to je len necele 1% z celkovej dlzky vsekovakych cesticiek hlboko pod zemou. Uzasne!!!

Solna bana vo Wieliczke ma bohatu historiu. Pociatky solneho banictva tu siahaju az do 11. storocia a spajaju sa s kralovnou Kingou. Ta tu vzdy bola medzi banikmi oznacovana ako svata. Uz pred kralovnou Kingou sa vedelo, ze pod Wieliczkou su obrovske zasoby soli. Znakom toho bola vyvierajuca voda so slanou prichutou. Kinga dala pokyn na zacatie prac a na odhalovanie uzasnych priestorov solneho kralovstva. V tych casoch a aj dlho potom platilo zname "Sol nad zlato". Prvi dobyvatelia solneho pokladu to vsak mali velmi tazke. Hlboko pod zemou boli tiez bohate zasoby metanu, ktore postup kopania znacne komplikovali. Prihrbeni odvazlivci tak museli byt neskutocne opatrni. Ktovie, ci sa niektory z nich dockal takej odmeny ako napr. vlastnictva celeho balvana soli, za ktory bolo mozne v tom case kupit celu obec. Banici to v tych casoch mali neskutocne tazke. Trochu im pomohol kral Kazimierz Velky ktory im udelil banicke prava a stanovil dvojsmennu pracovnu dobu. Odvtedy sa zmenilo strasne vela, ale vo Wieliczke citit skutocne cely vyvoj.

Zaujimavou kapitolou tu boli tiez kone. Tie tu casto travili cely zivot a boli banikom velkym pomocnikom. Ked bol nedavno vyvezeny posledny konik na svetlo bozie nedokazal si uz zvyknut na novy zivotny styl. Konom sa v bani velmi dobre darilo. Aj napriek tazkej praci vykazovali pevne zdravie a vdaka nim sa dnes mozu pod zemou liecit alergici a ludia s dychacimi problemami.

Solnu banu vo Wieliczke navstivilo uz mnoho znamych osobnosti. Zaujimavostou je navsteva nemeckeho poetu Johanna Wolfganga Goetheho. Clovek by si pomyslel, ze tam hladal pokoj pre svoju tvorbu. Cuduj sa svete, Goethe bol tiez banikom, a to este skor nez v sebe objavil talent do pisania. Samozrejme, ze si to tu nenechal ujst ani Jan Pavol II, este vsak ako Karol Wojtyla. To, ze tu bol tiez George Bush st. vsak uz take bezne nie je. Wieliczku navstivila tiez Maria Terezia.

Svoju kapitolku si tu ako vsade pocas druhej svetovej vojny otvorili Nemci. Ti chceli prebudovat cast solnej bane na municny sklad. Nastastie s tymto planom prisli az ku konci vojny, a tak casu na jeho realizaciu moc nezvysilo. Svoje rady pocas tych rokov si vsak ochudobnili aj sami. Raz sa v stave alkoholoveho opojenia vybrali na lodku pre siestich ludi v jednom tunajsom maxi slanom jazierku hned 10 a par na to doplatilo zivotom. Boli to mierne ironicke roky.

V kazdom pripade vsak Wieliczku vrelo odporucam navstivit. Ktovie, ci by ma v tomto podporila tiez jedna americka poetka, ktora sa svojho casu ako prva zena odvazila spustit na specialne upravenom lane so sedackami do tmavych hlbin bane. Potom vraj povedala, ze sa tam uz nikdy nevrati. Vy sa vsak do Wieliczky urcite vo volnom case pozrite.