Uctovnicke poviedky IV.

Vonku je krasny slnecny decembrovy den. Zima sa este nerozhodla definitivne usadit, a tak jesen ziskava prevahu nad okolitym svetom. Z okien velkej firmy vidno jedno velke sidlisko, ktore vsak v tychto chvilach vobec nevyzera zle. Nad sidliskom a aj nad firmou kruzia havrany. Tvoria formacie a pripravuju sa na kazdodennu migraciu o par kilometrov dalej k jazeru. Przemek nema v tychto chvilach cas, aby si co i len prinajmensom uvedomil okolity svet. Je plne koncentrovany a zahlteny vo farebnom svete svojho monitoru. Rovnako farebnom ako je dnes pohlad z okna. V jeho vnutri to vrie. Prave dnes musi robit cinnost, ktoru zo vsetkeho najviac neznasa. Hodiny sedi, vymazava a pridava informacie... "Przemek" vola nanho Erzebet.

Erzebet prisla z Madarska. Kazdy sa o nej uz dlhsi cas rozpraval. Svoj prichod z neznamych pricin trochu oddialila, ale uz je tu. Pilne zarezava vo svojom elegantnom kostyme nad novymi vecami. Przemek jej vysvetluje vsetko s nostalgickym pokojom. Tazko povedat, ci mu vsetko rozumie. "On na to niekedy ide moc zosiroka", pomysli si Katka sediaca pri vedlajsom stole. Padaju vsak zdvorilostne usmevy...citit ochotu Przemka a vdaku Madarky.

Ola ma dnes spevavu naladu. Kasia netrebalo dvakrat hovorit, a tak vytvaraju spolu mierne falosny duet. Zjavne ich to vsak tesi. "A tuto poznas?", pyta sa Kasia a uz veselo noti..."Wronka", upozorni ju Nikola. Toto slovo pocut s pravidelnostou cely den. Nikolovi neubralo z chuti utahovat si ani narazenie kostky po vcerajsom futbalovom zapase. Rontgen vyvratil zlomeninu. Kasia casami nevie co skor zrobit. V jednom momente berie do ruky sluchadlo a vola na bazen. "Dobry den,chcela som sa opytat, ci mate na Vasom bazene bakterie?" Cela miestnost z jej otazky vybuchuje smiechom.

V skutocnosti je to vsak smiech cez slzy. Koniec roka neznamena pre skupinu uctovnikov nic dobreho. Aska sa prechadza od stola k stolu a pyta sa ako su na tom ludia. "Ada, kolko vydajov Vam ostalo?". "Vyzera to na sobotu", odpoveda Ada a na jej tvari badat unavu. Przemek vedla prekruti ocami, Kasia sa odvolava na prava zamestnancov a Ola odmieta prist. Najlepsie je na tom Nikola, ktory nicomu nerozumie. Dnes ma vcelku veget, a tak zdviha sluchadlo a vola kamosom do Talianska. Kasiu to pri jej problemoch a pracovnom vytazeni vytaca. Zbiera si veci a ide na nebakterialny bazen...Vonku je uz tma, ale vsetci este uctuju. Ktovie dokedy?

Plynova piecka

...je hlavnou temou nasich rozhovorov, snov a temnych predstav...Plynova piecka v nasej kupelni. "S certi nejsou zerty". Situacia sa vcera nahle vyhrotila. Okolo desiatej hodiny vecer sme sa po "mierne nestandardnom" vybuchu pri jej zapalovani rozhodli vziat nase osudy do vlastnych ruk. Veronika zobrala iniciativne do ruky sluchadlo a zazvonila na 24 hodinovu "gazovku". Nasa pani majitelka tak ostala navonok vysachovana so svojimi prazdnymi slubmi, ze to da do poriadku.

O pol hodinu k nam prisli dvaja pani... staby "plynovy inspektoriat". Vsetci na poschodi sme stali nastupeny, cakajuc na ich prve komentare a sokujuce spravy. "Nie je to spravne nastavene", ozvala sa hlava tych dvoch. "Budeme musiet vypojit plyn v celom dome". "Kde je majitelka?". Pani Maria zisla po schodoch a mierne zaskocena z neskorej navstevy si vypocula uvodne konstatovania. Zacala sa generalna kontrola vsetkych "plynocinnych" zariadeni. U nas vsetko dopadlo zle. Ani kupelna, ani kuchynka neobstali. Zijeme v rizikovom prostredi.

Nasledne sa cely inspektoriat premiestnil o poschodie vyssie k pani Marii. Arek mal jedno ucho vo dverach a vsetkemu nacuval svojim citlivym hudobnym sluchom. "Vyzera to, ze odpoja len nas", informoval nas sokujucou informaciou. Veronika sa zacala citit previnilo, ze zavolala. Po pol hodinke sme opat vsetci boli na chodbe, cakajuc na verdikt. Pani Maria by mohla byt najlepsia obchodnicka na svete...plyn sa nevypina...ma 2 tyzdne na napravu. Neuveritelne...2 tyzdne sa asi neumyvame. Pani plynari odchadzaju a pani Maria sa vracia na slovicko.

Uz z postele pocuvame jej diskusiu s Veronikou. Uz dlho som nepocul niekoho tak krasne argumentovat. Veronika to mysli uplne vazne a vsetci ju chapu. Odhaluje celu svoju dusu a ukazuje strach...Varuje, prehovara jasnou recou. Klobuk dole... To by ste, ale museli poznat pani Mariu. Ta si melie dokola svoje. Uz davno som k nej stratil respekt. Dvere opusta so slovami: "Ved tu uz tolko rokov zijeme"...

Agnieszka retrospektivne pridava riadnu davku cierneho humoru. Ma cierne vlasy, oblecene cierne saty a presvedcivo gestikuluje. U Veroniky to vyvolava usmev a nasledne zamyslenie. Vsetci zacinaju uvazovat o odchode...Nebojte sa...do ineho byvania.

Co noveho v nasej veselej domacnosti?

Teda veci sa deju...Ked som tu pisal naposledy o 2.poschodi domceku na ulici Hraskovej 22 bolo to skor v negativnom, uvodnom slova zmysle. Mnohe sa vsak za tie 2 mesiace co sme tu presunulo z kolaji ciernych do pokojnych ciest vzajomneho spolunazivania.

Najprblomatickejsie duo, Daniel&Aska opustili byvanie. Daniel prijima teraz velke porcie chladku a Asku este z casu na cas stretavame a vymenime si zdvorilostny pozdrav. Ich miesto bolo vyplnene sympatickymi studentkami ukrajinskej filologie, Magdou a Veronikou. Atmosfera sa od toho casu zmenila z mrznucich susedskych vztahov na prijemne teplo niecoho co sa da snad nazvat domovom. Veronika si pomerne rychlo porozumela s gitaristom Arkom. Tak si na nasom poschodi ziju uz tri pary. Treba podotknut, ze jeden, Agnieszka s Marekom su uz od dvoch rokov manzelmi.

Ti dvaja su alternativou samou o sebe. Uz ich svadba bola maximalne netypicka. Ziadne biele krasne saty nevesty, ci elegantny oblek zenicha. Naopak, nevesta cela v ciernom a zenich v beznej kosielke... Nepoznam vela ludi, ktory by po svadbe volili cestu zitia v zdielanej domacnosti. Treba vsak podotknut, ze oni su spokojni a citit z nich stastie. Vyraznejsie to bolo citit tento tyzden, ked im po dlhom case cakania vysla kniha. Obidvaja sa smiali, ze sa jedna o nieco, co ani sami nenapisali. Preklad versov srbskych autorov Vojna a MP3 ma na svedomi zenska polovicka a ilustracie pridala ta muzska. Obaja sa realizuju aktivne v oblasti kultury. Prednedavnom sme navstivili jedno podujatie, kde mali priestor na prednes svojich spolocnych versov. Ja som aj napriek progresu v uceni sa polstiny bol skor pasivnym posluchacom a vnimal som ludi spoza mojej steny ako tam expresivne vyjadruju svoje pocity.

Vrasky na cele nam tu robi hlavne majitelka domu, pani Maria Lamers. Najnovsim problemom je plynovy kotol v kupelni na ohrievanie vody. Ked sa clovek chce z casu na cas vykupat musi brat do ruky noz a tlacit asi 5 sekund na kovovy spinac, aby nasledne nastal vybuch plamena, ktory casami vyslahne aj mimo otvoru. Veronika trocha maluje certa na stenu a tvrdi, ze pani Maria si nic neuvedomi az do chvile ked sa niekomu pritrafi nieco zle. Priznavam vsak mierny adrenalin. "Kazdodenne cakanie na plamen". Nikomu neodporucam byvania, kde je majitelom umelec.

Jeden mensi uraz sa mi stal dnes rano pred siestou. Asi som clovek "urazonachylny". Siel som na rannu potrebu este v polospanku. Ked som chcel za sebou zatvorit dvere do toalety tak som nimi trhol a zabudol som zo skary vytiahnut svoj palec na lavej ruku...Bolelo to...Teraz mam prvykrat v zivote nechet asi v 4 farbach a palec mierne paralizovany. Tak mi vsak treba... v spanku sa na zachod nechodi a radsej treba vydrzat do prebudenia... Teraz uz prebudeny som a chystame sa pozriet solnu banu vo Wieliczke. Dufam, ze ma dnes cakaju uz len same dobre veci. : )

Uctovnicke poviedky III.

Kedysi v skole sa pisavalo na tabulu: "Dnes je sviatok Mikulasa, neuci sa, neskusa sa", pomyslela si Kasia. Len skoda, ze to neplati aj v praci...Kasia bola opat raz v zhone. Predosly vecer stravila prijemnym rozhovorom so sympatickym Spanielom na kave v jednej milej kavarnicke na Kazimierzu. Vecer sa trochu pretiahol a rano nebolo mozne len tak zanechat vyhriatu postel. Kasia vbehla do svojej kancelarie, aby si vzapati uvedomila, ze ma stretnutie. Elegantne sa otocila na opatku svojich vysokych ciernych ciziem a utekala o poschodie nizsie.

Medzitym uz ostatni veselo "mikulasovali". Odhalenym Mikulasom sa stala Aska, ktora sa rano poponahlala do prace a vsetkym na stolik polozila cokoladoveho Mikolajka. "Kto to tak mohol byt?", pytala sa zvedavo Ola. "Asi je to firemny darcek", odpovedala jej Karolina. "Co si myslis ty Aska?". "No, ja som ho rano stretla", vyhrklo z nej nesmelo, pricom sa jej zacervenali licka. Vsetky tvare usmevom podakovali. V tej magickej chvili prichadza do prace Nikola. Zavesi si svoj cierny kabat a z kuchynky si berie bielu misku. Z tasky, kde ma svoje veci na futbal vytahuje dve balicky vyberovych keksikov. Prechadza sa a vsetkych nuka: "Vdaka", odpovie mu Aska, aby jej vzapati doslo. "Ved on ma dnes meniny". Spolu s Karolinou sleduju jeho kroky po vedlajsej miestnosti, aby mu pri tlaciarnach popriali vsetko najlepsie.

Kasia sa vracia zo schodzky a zacudovane sa pyta: "Heeeej, preco maju vsetci Mikulasov, ja nic a Nikola dvoch a k tomu este kopu sladkosti?". Talian sa len potmehucky usmieva a tesi sa, ze opat mozu Kasiu trochu ponatahovat. "Preco si opat taka nervozna?". "Kazdy ma to, co si zasluzi". Kasia peni a ostatnym sa od smiechu tazko koncentruje na pracu. Nikolu tato hra zjavne bavi a provokativne si zaklada dvoch cokoladovych Mikolajkov do vnutorneho vrecka svojho znackoveho saka. Hra tychto dvoch nema konca.

Konecne prichadza vytuzeny cas obeda. Ola vyzyva vsetkych na pochod do jedalne. Ada a aj Nikola jej vyzvu prijimaju, ale Przemkov cas este nenastal. "Pojdem neskor, odkazuje" a zamyslene hladi na zlozite vyuctovanie. Mozno sa prida neskor ku skupinke B, ktora chodi vzdy o nieco neskor. Cas jedenia sa v kancelarii akosi rozlozil na dve casti. Najprv chodi Olina skupina a neskor skupina Pauliny. Przemek tu tvori akysi nezavisly prvok, ktory je akousi obojzivelnou prelinaciou podskupinou. O pol jednej sa Paulina a spol. zbera na obed. Jej veduca spolu s Viliou a Justynou uz nervozne stepuju pri vychode. "Kde je Basia s Dominikou"?, pyta sa Justyna. "Ved sme predsa boli dohodnute, tak kde sli", dodava Paulina. Ich zenska jednota im vsak nedovoli vychutnat si obed bez casti svojej svorky. Po 5 minutach sa stratene ovecky vyrutia spoza rohu a rychlym krokom smeruju ku zvysku. Mierne previnilo sa ospravedlnuju: "Sorry, boli sme na wecku"...

Nikola s Kasiou sa podpichuju aj na obede. Vlastne tu si to uzivaju uplne najviac. "Preco stale sedis oproti mne, Kasia?". "Ja... to ty si stale sadas oproti mne". Ola ich vztah nenazve inac, ako laskou. "Si uplne odporna, ked jes" Vsetko co si das na tanier, sa vala po zemi alebo po tebe". Ani jeden z nich obed nikdy nedoje. Vzdy zostanu pri polozjedenych tanieroch a ustach skor plnych dotazov na toho druheho ako jedla. Po obede travi nasa dvojica cas tym, ze sa dobera, ktoreho meno je odpornejsie. Po dlhych debatach to vyznieva uplne veselo. Volat sa Katarina Vrana alebo Mikulas Skvrna nie je dvakrat lakave.

Poobede boli vsetkych hlava. Tym viac, ze sa stmieva skor. Vsetci maju cervene tvare, oci podliate krvou a navonok sustredene pohlady. Kasia dava najavo svoje negativne pocity, naco ju Nikola upozornuje cuknutim a slovickom "Wronka". Aska sa vracia po dlhej debate so sefom a na jej tvari vidiet tiez unavu. Hodiny sa blizia ku piatej a kancelaria sa pomaly vyprazdnuje. Przemek sa este trapi a radi Katke ako spravne postupovat pri slovenskych vydajoch. "Zajtra mi dovysvetlujes, idem uz domov", zastavi jeho snahu o predanie vedomosti. O pol siestej je v kancelarii uz len Aska. Pozera sa striedavo na monitor a na prazdnu miestnost pred sebou. Dokoncuje pracu a hasi svetlo za sebou...

Uctovnicke poviedky II.

"Tak a je to...Az ma z toho zapastie zabolelo", pomyslela si Paulina ked dopeciatkovala posledny prijaty doklad. Teraz uz len rozdat postu vsetkym dookola a moze sa vratit na svoje miesto a dat si do usi svoje biele sluchatka. Hudbu Paulina miluje...Je predsa spojena s tancom, ktory dal v zivote Pauline uz tolko vela. Prave na neho mysli, ked vyuctuvava kopy vydajov svajciarskych pracovnikov: "Ti Svajciari su hadam vsetci zamestnani ako vydavkotvorci", preblyskne jej myslou.

Dnes je predsa len v praci trosku veselsie. Basia ma meniny a priniesla kopec sladkosti. Vsetci sa predieraju sami ci v dvojiciach k Basinemu stolu zlozit gratulacie. Gratuluje sa v polstine i anglictine. Ako posledny su na rade Nikola s Kasiou. Kasia objime oslavenkynu a Nikola pridava bozteky na licka. Rano je skutocne vesele a sladke. Podlaha je pocukrena a posiata odrobinkami od skveleho rohlicka s levkarovou plnkou.

Ada preziva tieto dni o nieco intenzivnejsie. Predsa len je na to dovod. Po vyse roku meni zamestnanie. Prijima nove vyzvy a odchadza inam. V jej hlave sa deju rozne veci a nadeja sa, ze ludi ktorych si natolko oblubila bude stretavat. Jej navonok pokojny vyraz skryva vnutorny, rozvijajuci sa nepokoj. Je prilis zodpovedna nato, aby to tu mohla nechat bez toho, aby zo seba vydala maximum. Chce posunut vedomosti dalej. Ada sa zdviha z pohodlnej modrej stolicky a odchadza do archivu. Prechadzajuc okolo sa usmeje na Olu.

Ola je dnes stastna. V januari odchadza na dva tyzdne do Finska. Je celkom rada, ze zmeni ovzdusie a mozno tiez stretne muza svojho zivota. Fini su predsta velmi obstojni muzi. Na muzov nema Ola stastie. Ma uz skoro tridsat, ale toho praveho este nestretla. Europu uz prebrazdila hore dole, no stale ostalo len pri platonickych a nenaplnenych vztahoch. Ola casto mysli na krasu a zmyselnost: "Ola mozes?", oslovi ju Nikola taliansky a prebudi zo sladkeho rozjimania.

Przemek sa dnes nijako skvelo neobliekol. Rifle mu siahaju akosi vysoko nad pas a vo veste a koseli vyzera skor ako student sedemdesiatych rokov...A on taky mozno aj je. Este stale cerpa energiu z vikendoveho pobytu v Beskydach, kde spolu s kamaratmi stretli skupinu studentov geodezie. Nahriate hriane vinko ho tam nakoplo dokonca k tancu s mladymi studentkami. Pri pomysleni na ten cas sa mu uctuje s blazenym pocitom. Len keby sa tak nemusel trapit s madarskymi vydajmi, ktorym vobec nerozumie...Ale tie studentky.

Pri vstupe do kancelarie sa chichoce Aska s Karolinou. Posobia ako dievcata zo strednej a pritom tu nad vsetkym dohliadaju. Lahky usmev im nemizne z tvari v ziadnej chvili. Karolina sa smeje tak vyrazne, ze vsetci maju pocit, ze sa zadusi. Aska sa radsej vzdiali do vedlajsej miestnosti. Pocut pipnutie chipovej karty a prichadza pan "postar". Pocastuje sa kolacikom a zlozi poklonu pekne oblecenej Ole. Stol je opat plny zltych obalok...

Uctovnicke poviedky I.

Kasia vystupila z elektricky a rychlym krokom zbehla do podchodu. Jeho tmave mury uz ani nevnimala. Bola to len chvila a uz si ani neuvedomovala jeho zapach. O par sekund uz bola znova na dennom svetle. Davala si pozor aby sa neposmykla. V kabelke cestou hladala svoju cipovu kartu, predbehujuc chodcov. Kasia pracovala na stvrtom poschodi obrovskej firmy. Uz si ani sama nepamata ako sa tam vlastne dostala. V jeden pochmurny den pred pol rokom jej zazvonil telefon a pozvali ju na interview. Ponukli jej pracu spojenu s portugalskym jazykom, co bol tak silny element majuci miesto v jej srdci, ze si ani neuvedomila, ze bude robit uctovnicku.

Na Kasinom stole bol neporiadok. Vsade rozhadzane vyuctovania. Kasia bola nervozna. Az prilis si uvedomovala, ze ju to nenaplna. Ani v kutiku svojej osobnosti sa necitila ako uctovnicka. Zdviha telefon a vola priatelovi do Portugalska. Na jej tvari sa nahle objavi usmev a bezstarostne sa rozprava o zivote. Po zlozeni sluchadla sa obracia na Nikolu: "Nikola ideme na kavu?". "Pockaj sekundu", odpoveda Talian. Kasia ma Nikolu rada. Paci sa jej jeho muzske telo, jeho prirodzena elegancia a ironicky humor. Sama nevie, ci by sa do nej bol niekedy schopny zalubit. Asi je to bezpredmetne, kedze ma priatelku. Ich vztah je vsak urcite specificky. Ved to bola prave ona, ktora ho v nepritomnosti sefky uviedla do firmy. Bola to ona, ktorej srdce ako prve zaplesalo, ked ho zbadala ako caka na recepcii, kym sa ho niekto ujme. Ona ma nanho najvacsie pravo, keby mu nedajboze nieco nevyslo v sucasnom vztahu.

Na kavu chodia zasadne na druhu stranu stvrteho poschodia. Obaja su si vedomi, ze ta kava je odporna. Je to vsak unik. Unik od hrby papierov, zvuku tlaciarne, monotonnych zvukov klavesnice. Nikdy sa spolu nerozpravali celkom vazne. Udrzuju si lahkost humornej konverzacie

a navzajom sa podpichuju. Clovek by povedal, ze si nebudu mat co povedat. Napriek tomu si vyhovuju.

Je 9:15 a do prace prichadza Przemek. Dole pred firmou zaparkoval svoj hraskovy Matiz a vybera si svoju cipovu kartu. Prichadza do kancelarie. Usluznym pokyvom hlavy sa zdravi supervisorke a sada na svoje miesto. Cerven v jeho tvari prezradza mierny pospech. Zapina pocitac, pretiera si zaspane oci a svojim nie prave najprijemnejsim hlasom sa prihovara Ade: " Poslali uz vsetky zaznamy zo Slovenska?". " Przemku vidim to co ty, tak sa prosim pozri na mail". Przemek citi, ze Ade uz trocha lezie na nervy. Nevie si vsak pomoct. Rad veciam rozumie a vela sa pyta. Koncentrovane sa pozera na obrazovku. Obrucok na jeho ruke na chvilu oziari luc slnka. Przemek si este raz pretrie oci az mu vidno jeho krvave viecka. Ziadny zaznam neposlali, tak mozno neskor.

S usmevom sa vracia Kasia s Nikolom. Rychlym tempom akoby sutazili, kto je rychlejsi vtrhli dnu. Ich smiech sa nahle meni na vazne tvare. Ola sa prihovara Nikolovi po taliansky. Nik iny im nerozumie, a tak mozno tazko usudzovat predmet ich diskusie. Za chvilu sa vsak obratia ku svojim monitorom a Nikola berie do ruky sluchadlo. "Ciao, es Nikola de Krakovia", prihovara sa Talianovi, ktoreho fotku ma zobrazenu na monitore. Nasledne presuva krabice, kde hromadi svoje zaznamy a patra po nejakom vykaze. "Nikola". Prihovara sa mu supervisorka, ktoru kazdy vola Asia. "Pamatas si, ci sme uz vycistili ucet zavazkov voci Citibanku?", pyta sa ho v anglictine. Nikola vytahuje zaznam a kontroluje ho.

Cez okno vidno dym. Vyzera to akoby malo vsetko zhoriet do tla. Kudle dymu sa miesaju s modrastou oblohou a vidno letiet krdel havranov. Vchadza skupina auditorov. Ich zraky su koncentrovane na ulohu dna. Z ich ust nepocut pozdrav. Prvy vytahuje kluce a ostatni ho nasleduju do miestnosti bez denneho svetla. Kontrola dnes opat potrva do neskorych nocnych hodin. ..Oproti nim prichadza asi 60- rocny pan. Pred sebou tlaci vozik a usmieva sa na starsiu pani sediacu celkom vzadu. "Tak komu to dnes pripadlo?", pyta sa. Hrba posty caka na vsetkych, no len jeden to musi otvorit a vsetko opeciatkovat. Dnes vyslo na Paulinu. Je si toho vedoma a uz sa presuva k poste, pytajuc sa kde je peciatka s datumom. Najblizsiu polhodinu bude vsade pocut tlmeny zvuk peciatky...

Sluzobny vylet do Prahy

Vonku je zamracene. Trochu nevhodne pocasie na nedelu. Pozeram sa von oknom a vidim okolitu zastavbu, stromy a rozne druhy vtakov hladajucich potravu, ci mozno partnera na tento nie prave vludny cas. Vietor kolise stromami, z kominov vychadza prvy dym dna. Je nedela rano a ja sedim v nasej izbietke v Krakove. Ania prave isla robit hostessu do TESCA. Zohnala si pracu na vikend a bude prezentovat zname polske pivo Ziwiec. Mozno, ze ho uz mnohi z Vas ochutnali. Ja si netrufnem povedat ake je, pretoze si jeho chut nepamatam. Pamatam si vsak par veci z mojich poslednych dni o ktorych tu chcem napisat.

Prva sluzobna cesta

Vyslali ma na moju prvu sluzobnu cestu....Bol som v Prahe. Vsetko sa to zomlelo akosi rychlo. Dovodom tej cesty boli problemy so zauctovanim mnohych pripadov z ktorymi sme si nevedeli uz asi od jula dat rady (ja pracujem od konca oktobra). Mnozne cislo pouzivam kvoli tomu, ze som tam bol s mojou kolegynou Kasiou Wronskou. Vybrali sme si let, hotel a takto pred tyzdnom aj leteli. Mal som problem, ci tam vobec pojdem. V Krakove som totizto niekde stretol virus, a tak som dva dni lezal, bluznil, potil sa a premyslal nad hocicim. Nakoniec mi moj organizmus dal zelenu. Boli to zvlastne pocity. Dovtedy som bol zvyknuty lietat nizkonakladovkami, a teraz som pri sume za moj let do Prahy a spat zostal trochu zarazeny. Nic to vsak. Letel som i so zarazenim a za hodinku som uz vystupoval v Prahe. Nasledne taxik do hotela Ibis. Vsetko to bolo take "tehdy po prve". V Prahe sme ostavali dva dni. Za ten cas nema clovek vela casu, aby pocitit atmosferu mesta, preniknut do jeho tajnych kutov a nacriet do hlbokych studni kultury. O to viac ak je tam pracovne, za ucelom skolenia a preberania zlozitych uctovnickych pripadov. :). V nedelni vecer som i tak vyrazil do ulic, stihol troska zabludit a stretnut sa s kamosom Rastom. Matka priroda mi pridala k mojim povahovym crtom zvedavost, so stupnom nadmerna. Ked som cakal na Rasta na vrchole Vaclavaku sledoval som pohyb okolitych ludi. Doslova sa to tam hemzilo vsakovakymi nepokojnymi ludmi... asocialmi hladajucimi cosi na uspokojenie. Moje pohlady sa v istom momente stretli s jednym chalanom, ktory okamzite zamieril smerom ku mne. "Co tady delas?"Nechces neco koupit?" Zneli jeho dve rychle otazky. Po mojej negativnej odpovedi sa vratil na svoje miesto pri McDonalde a i nadalej si obzeral okoloiducich. Jeden Rom tam nervozne zhanal peniaze. Obok ho cakala skupinka znamych, veriaca v jeho schopnosti. Nepodarilo sa mu ,docasu co som tam stal, zohnat nic. Bol to pre mna smutny uvod do Prahy. Po prichode Rasta sme sa zamierili na ceske pivko. Ked sme si tak kracali ulicou, zastavila nas jedna mlada Romka s otazkou v anglictine ci sa nas moze nieco spytat. Jej otazka bola, ci nechceme baby. Viac krat sme jej opakovali, ze nie. Bola neoblomna. Snazila sa nas prehovorit dotykom i vymenovanim celeho repertoara sluzieb jej lokalu. Pomohol az prechod na slovencinu z coho po poslednom vykriku : "Vy nechcete holky kluci?" nabrala opacny smer. Praha mi tak v priebehu necelej hodinky odkryla dve veci, ktore su v nej pritomne a na ktore asi nemoze byt prave pysna.

Philip Morris v Prahe je na Karlovom namesti. Prenajima si styri najvyssie poschodia v presklenej budove. Najzaujimavejsie je samozrejme na samom vrchu. Odtial vidno Prahu ako na dlani. Ten vrch sa vyuziva ako rokovacia sala a verim, ze sa tam rokuje prijemne. My sme zial boli pocas nasho pobytu lokalizovany o par poschodi nizsie. Nasa hlavna komunikacna osoba v Cechach Vierka nas prijala, pohostila a vysvetlila par zakladnych veci, ktore boli pre mna nove a pre Kasiu staronove. Potom sme zacali uz rozoberat tu hrbu zlozitych pripadov a hladat moznosti co s nimi. Ja som sa tam citil prinajmenej trocha strateny. Casami som sa dokonca pristihol ako hram hru na mobile zatial co Vierka patra po rozuzleni. Nemal som vsak k tomu vazne co povedat, a tak som vedome cuvol do svojej ulity. Na druhy den som dostal aj trochu pracu s uctovanim, co som uspesne zvladol a este radsej som bol, ked sme uz skoncili a opustali to miesto. Akosi som si s nim neporozumel. Skoda, mozno nabuduce. Ak nejake nabuduce bude. Po vypusteni na cerstvy vzduch som este stihol nakupit par malickosti a urobit tri zabery, aby sme nasledne uz bezali na letisko a cakali na nas nocny let do Krakova. O 11 v utorok sme dorazili. Mna nasledne dorazili na Krakovskom letisku, ked tam polhodinu prezerali moj pas. Co uz, akosi som sa zmenil od 16 rokov. Vyvoj u mna zanechal nejake stopy. Po polnoci som bol v posteli a na druhy den opat v mojej praci. Zdalo sa mi akoby som v Prahe ani nebol.

Nic to, v zivote sa nam toho nazda...