utorok 13. novembra 2007

Takto si tu zijem...


Je utorok vecer. V sobotu som pozeral film Wtorek (pre tych ktorym by nedoslo utorok v polskom jazyku). A kedze som nebol taky zasadovy, ze si ho pozriem prave v utorok, mozem tu cosi napisat. Par viet, zapiskov z mojho veseleho zivota v krajine, kde teraz prebyvam, v Polsku.

Cas tu plynie ako voda, napr. rieky Visly nad ktorou sa prevazam kazdy den tam a spat cestou do a z mojej prace. Dnes by som Vam chcel napisat trochu o tej praci, ale pridam aj ine veci zo zivota v nasej domacnosti, ci kazdodennej polskej reality.

Praca slachti

S
tymto a s inymi pozitivnymi kredami som nastupoval do prace uctovnika vydajov pracovnikov z oboch stran rieky Moravy 29.oktobra rano. A este stale som pozitivny a spominam si na tieto hlboke pravdy. Nie je to az take, ze by som tu zdeloval spravu :"Praca ma bavi a naplna, je mojim zivotom", v kazdom pripade vsak ani nemam v zaujme vysielat signaly SOS. Ved predsa som bol na vsetko vopred upozorneny. Na monotonnost, automatickost, sedavu poziciu i moznost poskodenia zraku. Vo vsetkom mali pravdu. I ked zrak si znicit nenecham a pravidelne jem mrkvu. Babka mi vzdy vravela, ze to pomaha a ja jej bezhranicne doverujem.

Zatial to v praci vyzera tak, ze najprv sedim, potom zauctujem vydaj (za predpokladu ze viem ako a poznam odpovedajuce cislo uctu), potom sa postavim a prejdem priblizne 7 m dlhu vzdialenost ku tlaciarni. Nasledne vezmem vytlaceny dokument s vydajom a vratim sa na moje miesto po tej istej drahe s malymi odchylkami. To je Variant A, Ceska republika. Variant B, Slovenska republika zatial vyzera tak, ze sedim, pocuvam hudbu a kontrolujem, ci moji krajania poslali spravne vyplnene Zaznamy o prevadzke vozidla (sluzobneho) na ucely predaja nasich produktov, cize cigariet. Je to pohoda. Vraveli vsak, ze bude tazsie, a tak im verim. Zajtra mam svoj prvy trening, na system SAP, v ktorom uctujeme. Vraveli, ze je to zbytocne, ale tentokrat neverim.

Dnes nas v praci zaskocila sefka celeho nasho useku financii, ked nas volala na prednasku vysledkov Philip Morris v Polsku ako aj vo svete. Nikto o tom nevedel, ale vraj o tom prisiel mail. Najprv to kazdy ignoroval, ale potom volala supervisorke, tak sme tam sli. Dozvedeli sme sa mnozstvo faktov. Mili moji, pracujem pre najvacsiu tabakovu spolocnost na svete. Sme najvacsim vyrobcom spotrebneho tovaru na svete. Akosi vsak na to nie som pysny. Dufam je to normalne. Bola to vcelku zaujimava prednaska s mnozstvom faktov, ktore som uz vacsinou zabudol a s ukazkou par propagacnych akcii (reklama tabakovych vyrobkov je v EU "zakazana"). Je to vazne silny business, ktory stoji na ludskom pozitkarstve, slabej voli, zavislosti a inych zlozvykoch. Zatial vsak nemam dovod nejako si to brat k srdcu, slobodna vola tu podla mna obmedzovana nie je. A tak si chodim veselo do prace, kde mi cas leti vazne rychlo.

Praca vo Philip Morris ma mnozstvo vyhod. Hned v prvy den mi dali taky zlty kluc, za ktory mozem pit kavu (ktoru nepijem), caj, mlieko a ine napoje z automatu uplne zadarmo. No nie je to skvele? Pre zamestnancov su vytvorene skvele podmienky na sport. Zatial chodim dva krat v tyzdni plavat, ale chystam sa aj na futbal a volejbal. Zdarma je tiez posilovna, vodny aerobic, fitness, prip. ine sporty ak pride navrh od zamestnancov. Casom mi mozno nieco napadne. Tiez sa chystam na jazykovy kurz. Mozme si zvolit jeden jazyk. Tak prosim poradte mi ktory. Blizko mame vsekovakych lekarov. Ja sa chystam navstivit zubara v piatok. Dufam si porozumieme.

Byvanie

T
rochu sa nam tu zmenili pomery. Ked som minule pisal o Danielovi a Aske, ze su nezvestni a patra sa po nich, tak je vraj uz vsetko vyriesene. On uz sedi a ona je v poriadku. Je to zvlastny a pre mna nepoznany pocit. V kazdom pripade sa atmosfera od ich odchodu zlepsila. Prisli na miesto nich dve mile dievcata, ktore studuju cosi spojene s Ukrajinou (asi filologiu a kulturologiu). Arek i nadalej hra na gitare, aj teraz ho pocujem ako si vedla brnka. Marek pracuje stale v reklame. Ukazalo sa, ze predtym pracoval na stavbe, ale absolvoval pad z velkej vyske, co ho nastastie stalo len zlamanu ruku a stop pracam vo vystavbe. Uz sme sa zapriazdnili aj s Agnieszkou. Je filologickou jazyka srbskeho a venuje sa prekladom. Obaja s Marekom pracuju tiez trocha v kulture a akurat v sobotu organizuju jedno vystupenie, tak sa tam vsetci chystame na reagge rytmy. S Aniou vychadzame uplne super a sme stastni. :)

Nestastie mi sposobuje majitelka byvania. Pani Maria je proste umelkyna. A ti vacsinou nemaju cas na veci pozemske. Strasne vela veci je tu zanedbanych. Spravil som si uz ich zoznam a chystam sa na polsku konverzaciu. Ma to 8 bodov. Vyprovakal ma neporiadok na nasej chodbe, ktora vyzerala ako cesticka v ihlicnatom lese. Ked som sa snazil zohnat vysavac u nej (byva nad nami) nepochodil som ani na tri krat a narazil na odpor jednej jej dcery. Tak som je bol nuteny volat (koncertovala), a vysvetlit situaciu. Tvrdila, ze su predsa 3 vysavace o poschodie nizsie. Ukazalo sa, ze sa pomylila len o jeden, zial ani jeden z tych dvoch nefungoval. Nebolo sa co cudovat, boli to asi prve ruske prototypy. Tak som si vydobil vypozicanie toho jej. Ta je vydarena dcera mi zakricala nech vysypem potom vrecusko. Tak som to robil (nebolo totiz papierove) a cela ulica zalahla prachom. Dnes som spravil caj, ze si ju pozvem na kus reci (nefunguje kabel na internet, par svetiel, zasuviek atd), ale mala co ine ako koncert. Nic proti jej umeleckej cinnosti, ale dake zodpovednosti predsa len mame. V kazdom pripade je to tu vesele.

Polske sviatky a par zvyklosti

P
oliaci maju v priebehu prvych 11 dni Novembra (Listopada po polsky) hned dva sviatky. 1. slavia rovnako ako my Sviatok vsetkych svatych a 11. Sviatok znovuziskania nezavislosti po 123 rokoch. Ak je Polsko povazovane za katolicku "velmoc" musim potvrdit, ze v prvy novembrovy den sa to na uliciach len tak hemzilo ludmi pripominajucimi si tento krestansky sviatok. Vsetci mierili na cintoriny a policajti volno urcite nemali. Cintoriny su v tych dnoch plne nie len pribuznych a znamych zosnulych, ale aj predavacov. Poliaci maju vstiepene geny obchodnikov a predavali sviecky, vence a ine "hrobne doplnky" od vymyslu sveta a vo velkych kvantach. Vyzerali, ze im to vcelku ide. Nasli sa aj stanky s klobasou a obcerstvenim. Mame sa veru co ucit, i ked sa mi to vobec nepacilo.

O 1o dni sa slavil 11. November. Padal sneh a fukal silny vietor. V tento den roku 1918 v case, kedy sa menila cela mapa Europy sa Poliaci vymanili zo vsekovakych rusko - prusko - rakuskouhorskych pazurov a vratili sa k nezavislosti. Slavili to aj na namesti v Krakove...spevom. V radiu sme pocuvali mnozstvo pronarodnych piesni z ktorych vyzarovala sila, nepoddajnost, radost i nadej. Tu dostali Poliaci po volbach, kedy sa porucala pravica maleho skaredeho Jaroslawa Kaczynskiego a nastupila proreformna strana Platformy obyvatelstva Donalda Tuska. Narodna hrdost je v Poliakoch pritomna a bolo to citit.

Niektore veci ma tu zarazaju a nazyvam to osobnym kulturnym sokom. Spomeniem dve veci. Kychanie a pripijanie si. Ked si doma kychnem, vacsinou pocujem slovko nazdravie. Ked si kychnem v Polsku nepocujem nic okrem svojho kychnutia. Mam vraj este stastie, lebo tu vraj aj zvyknu vynadat, ci ich nahodou nechcem nakazit. A to si vobec neuvedomuju to riziko, ze pri kychnuti sa nachvilu zastavi chod srdca. Ked si tu strngate nik Vam nepozera do oci, a to zdravie praje bohviekomu. Poliaci asi radi holduju alkoholu a tak sa pri tom strngani pozeraju skor do poharika. Ale nebojte sa, uz ich ucim dobrym mravom.

Je uz po jedenastej a ja uz musim ist spat. Ved zajtra zacinam dalsi den. Rovnako ako my vsetci. Verim, ze Vam ako aj mne prinesie vela dobreho. A tomu treba verit. Kazdy den treba premyslat nad pozitivnymi vecami, nech sa uz deje cokolvek.





Sportova sobota v Starej Lubovni



V jednu peknu sobotu som mal narodeniny. Nie, necakam ziadne dodatocne gratulacie J. Mamka mi okrem super torty a dalsich milych prekvapeni pripravila tiez darcek v podobe narodeninoveho hrabania v zahrade. Spolu s Anjou sme sa do toho po vybornom obede pustili s vervou. A vobec nebola nuda.

Na zapas totiz nastupilo muzstvo futbalistov FC Goral Stara Lubovna. V nasom malom mestecku mame tu vyhodu, ze komentar zo stadiona znie siroko daleko do okolitych poli a obydli. Pri hrabini sme tak mali tiez „live football”. Po hudobnom uvode skupiny „Elan” sa rozhovoril miestny futbalovy hlasatel. Predstavil zakladne udaje v suvislosti so stretnutim a uz uvodom sa vo velkej miere venoval prosbam o disciplinovane spravanie starolubovnianskych futbalovych fanusikov: „Prosime Vas v mene organizatorov stretnutia, Slovenskeho futbaloveho zvazu o disciplinovane spravanie, o nenadavanie a nepouzivanie vulgarizmov na rozhodcov a hostujucich hracov. Takymto spravanim ste nasmu klubu v minulosti sposobili uz mnozstvo problemov”. Tazko mi bolo v tej chvili sudit, ci si „skalni” vzali k srdcu.

Nase muzstvo zacalo dobre a uz v 10.min sa ujalo vedenia. Hned sa mi hrabalo lahsie. Nasledne vsak uz dalsie goly napadli. Hlasatel sa vsak i nadalej musel venovat upozornovaniu k slusnemu spravaniu. „Este raz prosime divakov o sportove chowanie smerom k hostujucim hracom. V opacnom pripade budu nutene zasiahnut bezpecnostne zlozky”. Odpovedou bolo zborowe skandovanie popularneho slovenskeho vulgarizmu koko... vo viacerych opakowaniach a zvysujucej sa intenzite. Hrabanie sme skoncili este pred koncom stretnutia, ale na upozornovani a napominani sa nic nezmenilo a hrala sa stara obohrana pesnicka. Stretnutie sme ako som sa dozvedel neskor vyhrali 1:0 a divak si ho „uzil” nie len po futbalovej stranke.

Nabudeny sportovou atmosferou zo zahrady sme sa vo veselom duchu pobrali na basketbalovy zapas nasich muzov proti Presovu. Skalni z futbalu tam neboli, ale par ludi si cestu pod vysoke kose predsa len naslo. Urovnou vsak zapas urcite nenadchol. Aj tak vsak nebola nudza o vtipne poznamky divakov podporene humornym komentarom mojho otca. Najvacsi usmev na tvarach nam obstaravala za nami sediaca pani so svojim synom. Predpokladam, ze doma dlhe hodiny trenvali svoje vykryki najma pri superovych trestnych hodoch. Hlas tej pani kriciaci „Nevieeee” podporeny vykrikom jej syna „neeeeeda” si budem dlho pamatat. Nasim chlapom to vsak velmi nepomohlo i ked snaha sa upierat nema. Na vyzretejsi Presov to vsak nestacilo.

Lubovna tak mala v ramci kolektivnych sportom na moje narodky bilanciu 1:1 (vitazstvo : prehra ci obratene) a lubovnianski divaci si opat pochutili a preverili okrem svojich hlasiviek a ruk tiez siroky slovnik svojich negativizmov a vulgarizmov. Pretvorit mysel fanusika je asi tazke. Tak ci onak treba byt vdacny aspon za trochu sportu, ktory sa v nasom meste deje. Vdaka.